Dieťa zvané monštrum, monštrum zvané dieťa
- Tereza Kubincová
Ľudské časti tela na stole, odrezané genitálie a hotová anarchia na javisku. Pražské Divadlo DISK sa predstavilo doslova v plnej paráde inscenáciou Soumrak monster, ktorá bola pôvodne bakalárskou prácou študentov v jednej z pražských učební, no vzhľadom na jej aktuálnosť ju preniesli na javisko Divadla DISK. Tvorcovia vypovedajú myšlienku, že nie každý rodič je dobrý rodič a nie každé dieťa chce mať takého rodiča. Avšak to k čomu ten malý jedinec cieli je práve podobať sa svojmu vzoru.
Inscenácia zaujala svojimi dvoma príbehmi. V prvom chce muž s obrovskou túžbou splodiť dieťa (alebo len egoisticky stvoriť ďalšieho človeka podobného jemu). Hovorí o vrhnutí svojich génov a oplodňuje svoju priateľku pred očami divákov – neúspešne. Napokon si ureže penis a pri blikajúcom svetle z LED lampy ho položí na telo, ktoré poskladal z ľudských častí. Takáto akcia nie je vôbec hrozivá, naopak vyznieva komicky až trápne. Pohyby hercov sú štylizované, herectvo prehnané a po výrazovej stránke veľmi preexponované. S dávkou afektu a humoru karikujú svoje postavy a je zreteľné, že si to náramne užívajú. Do herectva dávajú kúsok zo seba a snažia sa s ním šikovne narábať, niekedy úspešne, niekedy menej.
V druhej polovici príbehu je viacero postáv, vrátane rodičov, ktorí privádzajú na svet dieťa. Veľmi štylizovane zasa vykresľujú charaktery ľudí, ktorí prehnane prežívajú existenciu svojho dieťaťa a majú ho silene za génia, aj keď na to nemá predpoklady. Ich narodené dieťa sa rozhodne prevziať moc nad svetom a nemožno sa čudovať, keďže rodičia svoju výchovu nezvládajú. Po scéne sa s hercami presúva po priestore nízka konštrukcia s ružovým huňatým kobercom, ružovou chladničkou a dvomi taburetkami evokujúca typické hračkárske domčeky z našich detských čias. Toto využitie veľmi efektne poslúžilo na ešte väčšie preštylizovanie celej inscenácie.
Soumrak Monster – inscenácia, ktorú nie každý pochopí a nie každému príde dávka vulgárnosti a nechutnosti prijateľná. Negatívom je, že možno nie každý sa zamyslí nad pointou myšlienok, ktoré sú vrhnuté v klbku brutálnosti a štylizovanosti. Chceme naozaj vidieť svet ako horí a robíme si to dobrovoľne?
Tereza Kubincová