Tereza Kubincová Monster 6.6.2023 SK

Dieťa zvané monštrum, monštrum zvané dieťa

- Tereza Kubincová

Ľudské časti tela na stole, odrezané genitálie a hotová anarchia na javisku. Pražské Divadlo DISK sa predstavilo doslova v plnej paráde inscenáciou Soumrak monster, ktorá bola pôvodne bakalárskou prácou študentov v jednej z pražských učební, no vzhľadom na jej aktuálnosť ju preniesli na javisko Divadla DISK. Tvorcovia vypovedajú myšlienku, že nie každý rodič je dobrý rodič a nie každé dieťa chce mať takého rodiča. Avšak to k čomu ten malý jedinec cieli je práve podobať sa svojmu vzoru.

Inscenácia zaujala svojimi dvoma príbehmi. V prvom chce muž s obrovskou túžbou splodiť dieťa (alebo len egoisticky stvoriť ďalšieho človeka podobného jemu). Hovorí o vrhnutí svojich génov a oplodňuje svoju priateľku pred očami divákov – neúspešne. Napokon si ureže penis a pri blikajúcom svetle z LED lampy ho položí na telo, ktoré poskladal z ľudských častí. Takáto akcia nie je vôbec hrozivá, naopak vyznieva komicky až trápne. Pohyby hercov sú štylizované, herectvo prehnané a po výrazovej stránke veľmi preexponované. S dávkou afektu a humoru karikujú svoje postavy a je zreteľné, že si to náramne užívajú. Do herectva dávajú kúsok zo seba a snažia sa s ním šikovne narábať, niekedy úspešne, niekedy menej.

V druhej polovici príbehu je viacero postáv, vrátane rodičov, ktorí privádzajú na svet dieťa. Veľmi štylizovane zasa vykresľujú charaktery ľudí, ktorí prehnane prežívajú existenciu svojho dieťaťa a majú ho silene za génia, aj keď na to nemá predpoklady. Ich narodené dieťa sa rozhodne prevziať moc nad svetom a nemožno sa čudovať, keďže rodičia svoju výchovu nezvládajú. Po scéne sa s hercami presúva po priestore nízka konštrukcia s ružovým huňatým kobercom, ružovou chladničkou a dvomi taburetkami evokujúca typické hračkárske domčeky z našich detských čias. Toto využitie veľmi efektne poslúžilo na ešte väčšie preštylizovanie celej inscenácie.

Soumrak Monster – inscenácia, ktorú nie každý pochopí a nie každému príde dávka vulgárnosti a nechutnosti prijateľná. Negatívom je, že možno nie každý sa zamyslí nad pointou myšlienok, ktoré sú vrhnuté v klbku brutálnosti a štylizovanosti. Chceme naozaj vidieť svet ako horí a robíme si to dobrovoľne?

 

Tereza Kubincová

Dominika Horváthová Escapism to yourself 4.6.2023 SK

Animálnosti sa nezbavíme

- Dominika Horváthová

Hovorí sa, že človek nebol stvorený na to byť sám. Už od pradávnych čias bol totiž vedený k tomu, aby bol súčasťou väčšieho alebo menšieho celku ľudí – spoločenstva, komunity. Dodnes v spoločnosti prevláda vcelku zvláštny názor na samotu ako takú. Avšak „samota“ a „cítiť sa osamelý“ a „chcieť ovládnuť jednotlivca“ – to je niečo naozaj vskutku rozdielne. Je teda medzi človekom minulosti a prítomnosti nejaká obrovská diferencia? Alebo máme v našich „vnútorných systémoch“ doslova naprogramované to isté? 

Srbskí študenti a študentky z tretieho ročníka na Fakulte súčasného umenia v Belehrade odohrali scénické dielo s názvom Útek pred sebou samým, ktoré prostredníctvom trinástich antických postáv (Medea, Elektra, Isména,…) z emblematických dramatických textov akcentovalo témy ako nedostatok ľudskosti, všadeprítomný egocentrizmus či chorobné vodcovstvo. Týmto témam sa dá v súčasnosti len ťažko vyhnúť. Bohužiaľ, iba tu vnímam presah medzi antickými textami a súčasným človekom. 

Prázdny hrací priestor v A4 – Priestor súčasnej kultúry zaplnili dynamické telá odeté do bielych jednoduchých kostýmov pripomínajúcich aranžovaný antický odev – chitón. Biela farba kontrastovala so samotným temným posolstvom diela. Už úvodná scéna naznačila dusivú a ťaživú atmosféru cez zrýchlený, animálny a skľúčený pohyb a vysoko znejúce tóny elektronickej hudby, ktorá sa striedala s naživo interpretovanou hudbou.  

Úskalím scénického diela bola režijná zložka. Zosynchronizované kolektívne pohybové a bojové segmenty sa striedali s monologickými pasážami. Tento princíp sa nezmenil a po krátkom čase začal byť, žiaľ, nudný.

 

Dominika Horváthová

Silvia Matejčíková Men’s talk 5.6.2023 SK

Bieli muži, ktorí majú podcast?

- Silvia Matejčíková

Aj tak vieme dekódovať inscenáciu študentov z univerzity vo Varšave. No nenechajme sa zmiasť, bola viac než to. Fragmenty poskladané z osobných výpovedí hercov, ktorí chcú tvoriť. Majú vlastný názor. Vlastný informovaný názor, ktorý sa na umeleckej pôde vyníma viac ako kdekoľvek inde. Témy problematiky umenia ako neudržateľného konceptu, neustáleho sa navracania k antickým ideálom, prepojených s drag shows, na ktorých čele stojí Al Pacino a Bruce Lee. Absolútne hutná, kontinuálna inscenácia s jasným dramaturgickým presahom, siahajúcim aj za hranice Varšavy.
Študenti, ktorí z vlastnej iniciatívy vytvoria inscenáciu s nevyvrátiteľne obrovským potenciálom, vkusom, humorom a nadhľadom. Neberú sa príliš vážne a hrajú s absolútnou ľahkosťou a presnosťou – osviežujúce. Performeri nás sprevádzajú svojimi dialógmi, kde riešia problémy, ktoré nie sú len problémami mužskými, ale celospoločenskými. Otázka variability pohlavia v divadle, tráum, ktoré v nás kumulujú a odniekiaľ prichádzajú, no len veľmi ťažko odchádzajú. Prehnaná maskulinita, mansplaining, no zároveň ponor do intímneho sveta muža z pohľadu niekoľkých sexualít. Natíska sa slovo tak často skloňované, no v dnešnej spoločnosti nadužívané, v tomto prípade je ho priam nutné použiť –  Woke, alebo môžeme povedať W ogóle? 

 

Silvia Matejčíková

Katarína Csikmáková Earthquake in London 5.6.2023 SK

Earthquakes in London

- Katarína Csikmáková

V prvom rade si myslím, že téma klimatickej krízy je dôležitá. Robiť inscenáciu o tejto téme je zodpovednosť. Ak niekomu na tejto téme naozaj záleží, nech neostane len na povrchu. Žiaľ, nečítala som originálny text, ale z javiskového tvaru mám dojem, že tvorivému tímu na záchrane planéty nezáleží. Táto téma je svetový trend, na ktorý sa len napojili… 

Charaktery boli typy, ktoré všetci poznáme: mladá ministerka, jej mladšia, výtržnícka sestra, manažér multi-spoločnosti, ekoterorista, predavač v Tescu. Ale vlastne sme zistili, že my týchto ľudí vôbec nepoznáme! Nie sú to charaktery, iba typy. Poznáme také divadlo, ktoré je postavené na typoch, bez hlbokej psychologizácie, ale v tom prípade by tie typy mali byť naplnené humorom, majú byť originálne. Tieto typy treba spoznať, osvojiť a potom ozvláštniť. Pociťovala som, akoby ich títo ľudia, ktorých herci stvárnili, nezaujímali.

Mala som to šťastie, že som rozumela textu. Titulky boli žiaľ neviditeľné, takže obecenstvo nehovoriace po maďarsky nevedelo o čo ide. Text pôsobil staro, neaktuálne. A myslím, že nič nemôže byť viac zaprášené, ako niečo, čo je desať rokov staré. Ešte to nie je retro, ale nie je ani klasické, vnímame len, že to je to slang z roku 2012. Takto rozprávajú ľudia, ktorý chcú pôsobiť mlado, ale už mladí nie sú. Hoci títo herci sú mladí ľudia! Nerozumiem, prečo si neprispôsobili text svojmu jazyku a prečo rozprávali ako 35 roční, ktorí ešte nemajú rodiny, no chodia do spoločnosti mladých – nechcú nasilu zostarnúť. Réžia tiež chcela pôsobiť mlado a trendy. Jazyk réžie bol napríklad podobný ako pri slovenskej inscenácii Nikdy navždy v DPM.

Dramaturgia bola postavená na pointách. Inscenácia mal byť trpká, chcela divákovi šplechnúť do tváre krutú pravdu, grotesknú, a vo svojej tragickosti smiešnu. Lenže my už vieme, že klimatická kríza je vážny problém, že prinášať deti na tento svet nie je jednoznačne dobrá voľba, že ministerstvá životného prostredia sú skorumpované, a aj veda je skorumpovaná… vieme to, už sa na tom nesmejeme, tieto pravdy nás už nezarazia. Sme rezignovaní na tento typ umenia. Treba hľadať nové spôsoby. Veď sme mladí divadelníci, hľadajme nové, platné cesty, keď máme takúto dôležitú tému. Je to naša zodpovednosť! 

 

Katarína Csikmáková

Adam Nagy Earthquake in London 5.6.2023 SK

Už niet úniku alebo Tragédia kapitalistického trhu

- Adam Nagy

Globalizácia so sebou priniesla mnoho tém – rodovú identitu, migranstvo, ekológiu, alebo aj samotnú kritiku globalizácie. Tento fenomén so sebou priniesol otvorený kapitalistický trh a nadmerné cestovanie po celom svete. Nadnárodné firmy zarábajú na úkor životného prostredia a ich hlavnou zárobkovou činnosťou je podplácanie a skorumpovanie politikov, ktorí im nahrávajú zákazky priamo na ruku. Táto mašinéria spôsobuje nadmernú ekologickú stopu, kvôli ktorej sa ľudstvo rúti do záhuby.

Všetky tieto témy odzrkadlili rumunskí študenti z University of Arts Târgu-Mureş, ktorí komunikovali cez dramatický text Earthquake in London. Prostredníctvom príbehu troch sestier zobrazili mozaiku súčasnej pokryteckej spoločnosti, v ktorej sa stratili základné hodnoty. Výrazná fragmentárna štruktúra dramatického textu umožnila tvorcom zobraziť postoje troch rôznorodých generácií.

Kostýmová výtvarníčka a scénografka Kata Mihály zasadila inscenáciu do šiestich presuvných a priesvitných kubusoch, ktoré tvorili rôznorodé priestorové variácie. Najväčší problém však nastal v ich presunoch a stavbách, čo výrazne znižovalo temporytmus a dynamiku predstavenia. Ostré svetelné zmeny pripomínali technopárty, čo podtrhla aj použitá hudba. Zároveň celý vizuál inscenácie mal dojem futuristického sveta, ktorý čaká už len na svoj koniec. 

Herectvo sa vyznačovalo istou dávkou štylizácie. Hoci herci boli presný vo výraze a každý z nich si držal svoju štylizáciu, na mnohých miestach zlyhávala artikulácia. Herecký ansamble mal zjavnú snahu satiricky priblížiť stereotypné figúrky – arogantný majiteľ korporátu, aktivistická performerka, zneužívaný vedec, atď., ktoré sú súčasťou našich každodenných životov.

 

Adam Nagy

Ivana Topitkalová Escapasim to yourself 4.6.2023 SK

THERE IS NO NEED FOR SUBTITLES

- Ivana Topitkalová

Srbská inscenácia Escape to Self/Escapism to Yourself je pedagogickou réžiou Ljiljany Blagojević-Kovačević v podaní študentov tretieho ročníka herectva na fakulte súčasného umenia (Faculty of Contemporary Arts). Toto scénické dielo na motívy antických drám je v podstate hereckým cvičením. Pozostáva zo známych monológov kľúčových postáv antiky – Agamemnon, Orestes, Klytaimnéstra, Ifigénia, Antigona, Prometeus, Oidipus a ďalších. Jedna postava v strede pozornosti predvádzajúca monológ. Ostatné postavy vytvárajúce akýsi chór. Najvýraznejším aspektom scény bol bez najmenšej pochybnosti zvuk. Pred začiatkom inscenácie sme mohli na javisku vidieť ležiace telá. Spustenie zvuku bolo šokom, decibely boli naozaj vysoké. Nasledoval veľmi divoký, animálny, prudký pohyb tiel. Od tejto scény by sa pokojne dalo očakávať, že bude anticipovať tanečné pokračovanie. Bola to však len pohybová scéna, ktorá udala tón diela. Surový a tvrdý rámec prejavu korešpondujúci s obdobím, z ktorého textová časť vychádza. Nasledovali jednotlivé prejavy hercov. Monológy všetci predviedli zvnútorneným, vybičovaným krikom. Počas nich ostatní vokalizovali v dlhých tóninách. Okrem toho krik, dychy, vzdychy, výkriky. Tie v čomsi pripomínali Artaudovo poňatie divadla ako rituálu. Práve týmto zvukovým spojením  – zjednotením pôsobili priam ako kolektívne telo. V neposlednom rade bol zážitok umenšený každému, kto neovláda srbský jazyk alebo nedisponuje presnou vedomosťou konkrétnych dramatických monológov – absentovali totiž titulky. Inscenácia mala pravdepodobne ambíciu priblížiť sa antickými motívmi modernému človeka. Bolo to však pomerne jednoduché a ničím nevytŕčajúce poňatie.

Ivana Topitkalová Shout: First Call 3.6.2023 SK

AKO DAŤ HLAS ZAMLČANÉMU, ZAMLČANEJ, ZAMLČANÝM

- Ivana Topitkalová

Slovinská inscenácia Shout: First Call je performatívnou analýzou citlivej témy sexuálneho násilia, zneužívania a pedofílie. Vnímanie tejto problematiky sleduje z viacerých uhlov a vytvára tak viacvrstvové dielo so snahou o transformatívny divadelný akt. 

 

V inscenácii sú prítomní dvaja performeri. Na začiatku sa performer prihovára publiku po anglicky a s tematickou indiferenciou  – pozdravom, otázkou „ako sa máte“ a priznaním jazykového rozdielu. Sedí na pravej strane a performerka na ľavej. Scéna je minimalistická. Dve stoličky a krabice plné plyšových stvorení. Divadelná sála ostáva osvetlená v častiach, ktoré slúžia ako tematický rámec – napríklad séria internetových komentárov, ktoré performeri až agitačne menovali. Skloňovali sa idey a ich variácie či deformácie. Pedofília ako choroba, pedofília ako zločin. Vinný je násilník, vinný je rodič, vinná je spoločnosť. Kde pramení koreň tohto problému a jeho následkov. 

V úvode počujeme verziu obsesívne zamilovaného muža, ktorá znie najprv pomerne nevinne a láskavo. Je však stále problematickejšia. Je zjavné, že ide o akúsi patológiu. Vo voiceroveri ženského hlasu počujeme verziu obete. Dievčaťa, ktoré nie je naivné, len disponuje prirodzenou dôverou mladého človeka. Vyjavuje úzkosť z tlmočenia prežitej a traumatizujúcej situácie. Vyslovuje pocit hanby, ktorému obete musia čeliť. 

Výraznou scénou je skype telefonát. Starší muž – predátor používa typické manipulačné frázy, ktoré vytvárajú pocit viny. Následne performerka prilepí plyšové zviera na stenu. Pridá sa aj performer a repetitívne na ňu pripevňujú plyšáky. Upevňujú ich. Padajú. Znova ich upevňujú. Nekonečný kolobeh moci. Obete, snaha o riešenie a stále ďalšie a ďalšie obete. Plyšáky ako nemé stvorenia. Snaha o verbalizáciu. Scéna súdu. Sudca pýtajúci sa príliš osobné otázky. Byrokracia a zásah do initimity. Performerka stojí nemo v spodnej bielizni. Na konci spochybnenie identity. Séria otázok „kto som, keď“, do ktorých boli dosadené mnohé otázky, ktoré konštituujú individualitu človeka. 

 

Politická téma, skratkovitá forma, snaha o rozvinutie diskusie o sexuálnom násilí, jeho pôvode, riešení a najmä, o zviditeľnenie obetí a dôvere voči nim.  

 

Ivana Topitkalová

Šimon Frolo Young birds 3.6.2023 SK

Bez slov, no predsa výstižne

- Šimon Frolo

Množstvo tém, nálož pocitov a málo slov. Je náročné hľadať akékoľvek slová, ktoré by poňali inscenáciu Young Birds v jej komplexnosti. Napriek tomu sa však pokúsim v skratke zhrnúť okúzľujúci zážitok, ktorý som mal možnosť vidieť.

Kŕdeľ ľudí, v ktorom celkovú mozaiku predstavuje talent, sny a sebavyjadrenie každého jedného jednotlivca. Prvé pokusy o vzlet vtáčích mláďat bol motivovaný chuťou a radosťou z tvorby a pohybu. Tú však postupne vystriedali strach z nedokonalosti, prvé neúspechy či kritika. Hľadanie odvahy, odklon od väčšiny, jej prijatie, ale naopak aj jej opovrhnutie – to všetko boli témy tejto inscenácie, ktorej tanečné spracovanie bolo doslova dychvyrážajúce. Každý z umelcov a umelkýň predviedli na javisku množstvo náročných choreografií, ktoré odzrkadlili ich osobnosť, túžby, ale aj traumy a sklamania. Diverzita kŕdľa však nebola podčiarkovaná len rôznorodosťou tanečných kreácií, ale aj výrazom a hereckým stvárnením. Najväčším pozitívom inscenácie bolo okrem fenomenálnych tanečných a pohybových výkonov aj originálne spracovanie tém, ktoré sú skloňované aj na viacerých festivalových diskusiách. Jeden skvelý nápad striedal druhý a vtip nikdy neostal osamote. Odhodlanie a ľahkosť, s ktorou bolo predstavenie odtancované a odohrané boli doslova nákazlivé a dobrá nálada ovládla celú sálu. Radosť zo skvelého zážitku však v mojom prípade vystriedali obavy, ako zhrnúť niečo tak inšpirujúce do pár riadkov, ktoré by sprostredkovali atmosféru a zážitok ľuďom, ktorí nemali to šťastie sedieť v hľadisku a vrtieť sa v kresle spolu s účinkujúcimi.

Šimon Frolo

 

Filip Sojka REPORT DŇA 3.6.2023 SK

Obhajoba mladých a starých hlasov, konfrontácie medzi dvoma svetmi.

- Filip Sojka

Tretí deň Istropolitany, preto krátke resumé z dnešného dňa. Predohra umeleckých zážitkov z domácej a zahraničnej divadelnej tvorby zahájila poučno-didaktická diskusia Ako si vychovať diváka s hosťkami Zuzanou Kráľovou a Veronikou Gabčíkovou, v ktorej sa polemická dišputa sústredila okolo návštevnosti mladej generácie divákov. Sumár diskusie spočíval v sérii otázok a glosovania ohľadom spätnej väzby mladého diváka, jeho motivácie navštevovať divadelné predstavenia, ako aj jeho základné pochopenie predostretej látky.  

 

Diskusiu vykompenzovala poobedná bábkarská inscenácia v réžii Judity Sadilekovej Júl. Vyrypajevov text cez opätovnú prácu (ako v inscenácii Pláž v noci) s vizuálnou stránkou, ako aj interesantným výberom bábok interpretovala Sadileková cez tematizovanie pokrivenej identity v symbolicko-metaforickej rovine. Existenčná tieseň a ľudská vyprázdnenosť oscilovala medzi monologickými pasážami starého muža, ktorý bol sporadicky konfrontovaný s hlasmi svojej minulosti.

 

Slovinská inscenácia SHOUT: FIRST CALL cez dokumentárne spracovanie hlasových nahrávok a naratívov dvoch hercov v štýle osobných výpovedí tematizoval pedofíliu, ktorú dopĺňal leitmotív detskej naivity, nevinnosti a sebazaprenia. 

 

Večerný fenomén reprezentovalo švajčiarske tanečné predstavenie Young Birds, ktoré cez mnohožánrové tanečné prvky, ironicky ladené rituály či činoherné pasáže, obohatené komickým gagom, odohralo sériu hravých fragmentov z osobnej a intímnej sféry. 

 

Crescendo dnešného dňa bolo doplnené poeticko-prozaickým okienkom (Poe, Rilke, Erben a Csáth) hereckých predvádzačiek Little Ema, ktoré svoju ponurú atmosféru v spojení odprezentovaných literárnych fragmentov odprezentovali v undergroundových priestoroch na Zochovej.   



Filip Sojka, 3.bc. KDŠ

Filip Sojka Pláž v noci 2.6.2023 SK

Spomínam na našu poslednú hru s Mati. Bola to hra s divákom.

- Filip Sojka

Divadelnú adaptáciu talianskej spisovateľky Eleny Ferrante Pláž v noci previedli študenti z Katedry bábkarskej tvorby VŠMU do snových až surreálnych obrazov. Hľadanie stratenej matky vyústilo do osobnej konfrontácie s vlastnou identitou či deštruktívnou hrozbou noci. Bábika Celine ožila, dostala svoj pravidelný dych, pohyb a slová. Svoju dezorientáciu na pláži kompenzuje monologickým naratívom, ktorý je plný strachu. Osamelosť v tme nie je vždy otázkou úplnej samoty.  

 

Pôvodná rozprávková próza Ferrante bola upravená režisérkou Sadilekovou do pútavých vizuálnych fragmentov, v ktorých sa ohýba stabilný časopriestor a detská naivita. V inscenácii je prítomný silný apel na pedofíliu a vražednosť, strach a situačnú beznádej, ako aj potykanie si s vlastnou identitou, ktorá bábike Celine nastavuje kompas k potenciálnemu únikovému východu. Scénografická zložka pracuje s dvomi obrazovými rámami, ktorých vizuálna flexibilita dovoľuje variabilné rotovanie a premiestňovanie, čím sa priestor dojmovo scvrkáva a zväčšuje, paralelne prepája dimenziu snovosti s realitou. Bábky pripomínajú postavičky z panoptika Tima Burtona — Celine ako hororová bábika so slovnou zásobou a postava Plavčíka s rachitickými rukami a nadrozmernou hlavou, ktorá svojou podobou pripomína zamračené busty antických filozofov. 

 

Inscenácia Pláž v noci naťahuje rozprávkový motív ako veľkú ručičku na budiku – to očakávané zvonenie však prekrúca šťastný koniec či záchranu, atmosféricky zachytáva existenčnú tieseň do pasce, čím sa divácky zážitok zintenzívňuje. 

 

Filip Sojka

Informácia o spracovaní osobných údajov

Označením ikony (grafického symbolu v podobe štvorca) „Súhlasím so spracovaním mojich osobných údajov“ udeľujete Vysokej škole múzických umení v Bratislave, Ventúrska 3,813 01 Bratislava, IČO: 00397431, (ďalej len „VŠMU“), ako aj Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave, súhlas so spracovaním Vašich osobných údajov v rozsahu meno, priezvisko, telefónne číslo, adresa elektronickej pošty (e-mail) na účely vybavenia Vašej požiadavky, resp. zaslania odpovede na Vami položenú otázku prostredníctvom kontaktného formulára.

Ďalšie informácie o ochrane osobných údajov sú dostupné na webovom sídle VŠMU – www.vsmu.sk v časti Ochrana osobných údajov.

Súhlas so zasielaním informácií o novinkách

Označením ikony (grafického symbolu v podobe štvorca) „Súhlas so zasielaním noviniek“ udeľujete Vysokej škole múzických umení v Bratislave, Ventúrska 3, 813 01 Bratislava, IČO: 00397431, (ďalej len „VŠMU“), ako aj Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave (ďalej len „DF VŠMU“), súhlas so zasielaním informácií o novinkách na Vami poskytnutú adresu elektronickej pošty (e-mailovú adresu), a to na dobu 5 rokov, ktorá začne plynúť dňom udelenia súhlasu. 

Informácie o novinkách obsahujú prehľad o aktuálnych informáciách a novinkách o činnosti VŠMU, resp. DF VŠMU. 

Súhlas môžete kedykoľvek odvolať a zrušiť tak zasielanie informácií o novinkách. Využiť môžete odkaz umiestnený v dolnej časti každej správy obsahujúcej zaslané informácie o novinkách (odkaz je spravidla označený ako „odhlásiť sa“, „zrušiť odber noviniek“ a pod.) alebo nám poslať e-mail na adresa@vsmu.sk. (treba tam dať kontaktnú adresu človeka, ktorý daný úkon bude vedieť zrealizovať, ak nebude systém automatizovaný; ak bude systém automatizovaný, tak tam adresu nedáme žiadnu)

Ďalšie informácie o ochrane osobných údajov sú dostupné na webovom sídle VŠMU – www.vsmu.sk v časti Ochrana osobných údajov.