Bolesť, ktorá nás formuje
- Dominika Horváthová
Mrazivá tma. Nepríjemná, dusivá atmosféra. Strach, bezmocnosť a slizké hmkanie. V diaľke počuť kŕdeľ čajok, ktoré prelietavajú nad plážou za súmraku, silné „búšenie“ narážajúcich vĺn, zúrivý štekot psov a hromy v začínajúcej búrke…
Na javisku Divadla Lab sa odohral zložitý príbeh hovoriaci o skúsenosti dievčaťa Mati, ktorá sa skrýva pod okennými rámami, ale nedokáže to všetko zlé, čo sa jej prihodilo rozpovedať sama. Má pri sebe bábiku Celine. Ona a Mati sú ako jedna. Prostredníctvom bábiky sa dozvedáme, čo sa stalo. Ako sa musela pokúsiť zachrániť samú seba a svoje slová. Čo sa stane, ak stratíme vlastný hlas? Bude za nás hovoriť niekto iný. Bude nás neprestajne ovládať niekto iný. Už to nebudeme my, ale oni. Každá bolesť nás formuje, vytvára našu osobnosť, identitu. Je našou súčasťou… Ale zbavíme sa tých bolestí niekedy?
Režisérka Judita Sadileková sa rozhodla uviesť adaptáciu na detskú knižku Pláž v noci od Eleny Ferrante. V bábkarskej inscenácii sa Sadileková nesnaží príbeh nijako zľahčovať. Práve naopak. Prostredníctvom sugestívnych metaforických obrazov, ktoré vyvolávali masu negatívnych pocitov, poukazuje na skutočné nočné mory, tu a teraz. Podarilo sa jej odkryť a zhmotniť aj zahalené námety — ukázala postavu ukrutného plavčíka za súmraku nie len ako zlého človeka, ale skutočného chlípného a pedofilného násilníka. Cez pohľad dievčaťa sprostredkovala ťaživú tému znásilnenia, o ktorej sa hovorí na verejnosti, žiaľ, len zriedka.
Režijná zložka priam súznela s výtvarným riešením javiskového tvaru, ktoré bolo výrazne temné – zosobňovalo vnútorný stav hlavnej postavy a jej desivú skúsenosť. Pocit temnoty a bezvýchodiskovej situácie podporili bábky – desivá a hybridná nadrozmerná bábka s mechanickými rukami a naivne pôsobiaca bábka.
Hoci príbeh Mati je zvrátený a krutý, mnohokrát ide o každodennú realitu. Preto je dôležité hovoriť o témach potláčaných a tabuizovaných, nie sa pred nimi skrývať, alebo byť len tichými a neľudskými pozorovateľmi…
Dominika Horváthová