Opäť sme späť!

Po ročnej pandemickej odmlke sa do Bratislavy vracia festival Istropolitana Projekt. Mladí umelci, nie len slovenských, ale aj zahraničných škôl znovu získavajú možnosť prezentovať svoju prácu pred živým publikom. I keď – nie úplne. Počas šiestich dní vám Istropolitana ponúkne okrem živých predstavení a zaujímavého off-programu aj niekoľko premietaní záznamov zahraničných inscenácií.

„Istropolitana je nerozlučnou súčasťou Divadelnej fakulty a života na nej. Všetkých veľmi mrzelo, že sa nemohla uskutočniť v roku 2020, aj keď prípravy prebiehali pomerne intenzívne. Zrazu prišla pandémia a všetko bolo inak. Je to dobrý moment, aby sme ukázali, že aj keď hľadíme do očí tretej vlne, tak je to aj príležitosť si ešte naplno užiť divadlo. Teším sa a dúfam, že festival dopadne dobre a že sa podarí ten zážitok so živým divadlom sprostredkovať všetkým návštevníkom,“ zdieľa svoje dojmy zo začínajúceho festivalu vedúci Katedry divadelného manažmentu Matúš Benža.

Opýtali sme sa ho tiež, či vníma na aktuálnej situácii aj nejaké pozitíva: „To, čo pandémia priniesla je, že umelci začínajú tvoriť aj pre exteriér a divadlo sa dostáva z divadelných sál viac na ulicu, kde kedysi začínalo. Dôkazom toho je aj inscenácia Momik. Podľa mňa uvidíme čoraz viac divadla vo verejnom priestore a bude to zaujímavá téma najbližších rokov.“

Situácia poznačila aj samotných organizátorov festivalu, o čom hovorí aj odborná asistentka katedry Iveta Konýčková: „Ja som veľmi rada, že snaha študentov nevyšla navnivoč, pretože na príprave festivalu pracujú už takmer dva a pol roka. Celé sa to nieslo v sínusoide ‒ prišla energia, potom demotivácia a tak ďalej… Verím však, že sa to skončí úspešne a naozaj to nebude len hľadenie do tretej vlny.“

Súčasťou otváracieho ceremoniálu bolo tanečné vystúpenie skupiny Moving souls. Oslovili sme tanečníčky tejto skupiny Ninu Nemčokovú a Amy Richardson, ako ony vnímajú tému festivalu: „Myslím, že v tejto téme sa nájdu nielen ľudia, ktorí používajú sociálne siete. Na internete je možné vidieť umenie len cez obrazovku, čiže keď si to človek môže prísť pozrieť naživo, tak sa viac vžije do deja a viac to precíti.“ Amy Richardsom dodáva: „Ja to vnímam tak, že viac ľudí sa začalo zaujímať o umenie. Tým, že boli zavretí doma a všetko videli cez obrazovky, tak teraz sa chcú ísť pozerať na živé vystúpenia, čo je super.“

„Je dôležité neriadiť sa trendmi z internetu, predovšetkým keď ste umelcom. Popkulúra zabíja kreativitu. Je to síce banalita, ale musíme sa oveľa viac kultivovať aj v iných smeroch a nezostávať len na internete. Mali by sme sa stretávať aj za hranicami, spoznávať nových ľudí, rozprávať sa, diskutovať,…“ hovorí poľská študentka Helena Urbanska.

 

 

Zahoďme historickú krivdu

Židovská ulica ‒ miesto poznačené históriou. Časť Bratislavy, kde sídlila a dodnes sídli židovská komunita. Dávno pred Slovenským štátom, už počas vlády Márie Terézie, mali Židia v Bratislave sťažené podmienky pre život. Napriek tomu aj dnes treba tému vojny a holokaustu stále pripomínať.

Site-specific inscenácia Momik  si kladie za cieľ konfrontovať diváka s dejinami svojho mesta a okolia. Divákov ulicami sprevádza Momik, muž, ktorý vyrastal v Izraeli a prišiel do Poľska preskúmať historické udalosti, ktoré zasiahli jeho predkov. Koná tak, lebo ho už nebaví byť stále v postave obete. Pozitívom inscenácie je, že s divákmi vie hlavnú tému jasne komunikovať v každej krajine, ktorá je poznačená dejinnými krivdami. Voľba uviesť toto dielo počas festivalu na Židovskej ulici bolo viac než vhodné, a to práve kvôli historickému kontextu tejto oblasti.

Nosnou myšlienkou diela je, že národ nedokáže zdravo rásť a prosperovať, ak sa nevyrovná so svojou minulosťou. Momik sa počas svojej cesty stretáva s alegorickými postavami, prízrakmi s bledou tvárou. Stvárňujú postavy z minulosti, ktoré sú zosúčasnené – bežní okoloidúci, pouliční umelci alebo policajt (v minulosti veliteľ SS). Každý z nich sa k nemu počas cesty pripojí a postupne vytvárajú malú komunitu. Po čase sa synchronizujú ‒  hýbu sa, tancujú a napredujú v rovnakom rytme. Performerov a rovnako aj divákov tak nakoniec spoločná história prepája.

Každej postave, okrem Momika, spod kostýmu vytŕča kúsok väzenského úboru. Nie je to len náznak toho, že  sú možno pamätníkmi a prežili koncentračný tábor, ale sú aj väzňami vlastnej minulosti. Nedokážu ju spracovať a žijú stále s touto ťarchou. Každý z kostýmov bol navrhnutý v odlišnom štýle. Dobovosť pri nich bola druhoradá, podstatná bola najmä ich extravagantnosť.

Divák mal dve možnosti, ako sledovať performatívne dianie ‒ buď cez anglický preklad textu, alebo cez audio nahrávku. Diváci mali zároveň na výber, akú veľkú pozornosť budú minimalistickému konaniu performerov na rušnej ulici venovať.  Dôležitou súčasťou diela bola aj hudba, ktorá tvorila atmosféru jednotlivých scén. Využívali pritom širokú škálu žánrov od jazzu, elektra až po romantické pomalé piesne.

Samotný záver diela pôsobil pateticky až gýčovo ‒ performeri a performerky stáli pri schodoch v jednom rade a do toho znela pieseň The Sound of Silence. Postavy sa pozerali do diaľky, akoby do budúcnosti a verili, že sme sa z vlastnej histórie poučili.

Pre viac fotiek, videí a spoločných momentov z festivalu nás sledujte na našom Facebooku a Instagrame.

Informácia o spracovaní osobných údajov

Označením ikony (grafického symbolu v podobe štvorca) „Súhlasím so spracovaním mojich osobných údajov“ udeľujete Vysokej škole múzických umení v Bratislave, Ventúrska 3,813 01 Bratislava, IČO: 00397431, (ďalej len „VŠMU“), ako aj Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave, súhlas so spracovaním Vašich osobných údajov v rozsahu meno, priezvisko, telefónne číslo, adresa elektronickej pošty (e-mail) na účely vybavenia Vašej požiadavky, resp. zaslania odpovede na Vami položenú otázku prostredníctvom kontaktného formulára.

Ďalšie informácie o ochrane osobných údajov sú dostupné na webovom sídle VŠMU – www.vsmu.sk v časti Ochrana osobných údajov.

Súhlas so zasielaním informácií o novinkách

Označením ikony (grafického symbolu v podobe štvorca) „Súhlas so zasielaním noviniek“ udeľujete Vysokej škole múzických umení v Bratislave, Ventúrska 3, 813 01 Bratislava, IČO: 00397431, (ďalej len „VŠMU“), ako aj Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave (ďalej len „DF VŠMU“), súhlas so zasielaním informácií o novinkách na Vami poskytnutú adresu elektronickej pošty (e-mailovú adresu), a to na dobu 5 rokov, ktorá začne plynúť dňom udelenia súhlasu. 

Informácie o novinkách obsahujú prehľad o aktuálnych informáciách a novinkách o činnosti VŠMU, resp. DF VŠMU. 

Súhlas môžete kedykoľvek odvolať a zrušiť tak zasielanie informácií o novinkách. Využiť môžete odkaz umiestnený v dolnej časti každej správy obsahujúcej zaslané informácie o novinkách (odkaz je spravidla označený ako „odhlásiť sa“, „zrušiť odber noviniek“ a pod.) alebo nám poslať e-mail na adresa@vsmu.sk. (treba tam dať kontaktnú adresu človeka, ktorý daný úkon bude vedieť zrealizovať, ak nebude systém automatizovaný; ak bude systém automatizovaný, tak tam adresu nedáme žiadnu)

Ďalšie informácie o ochrane osobných údajov sú dostupné na webovom sídle VŠMU – www.vsmu.sk v časti Ochrana osobných údajov.